Ketónové rozpúšťadlá vo všeobecnosti vykazujú dobrú prchavosť, aj keď rýchlosť odparovania sa medzi rôznymi typmi výrazne líši, predovšetkým v závislosti od faktorov, ako je teplota varu, tlak pár, molekulárna štruktúra a teplota okolia. Vo všeobecnosti sa ketóny s nižšími molekulovými hmotnosťami a nižšími teplotami varu – ako je acetón a metyletylketón (MEK) – vyparujú rýchlejšie, zatiaľ čo zlúčeniny ako metylizobutylketón (MIBK) a cyklohexanón majú vyššie teploty varu a zvyčajne sa odparujú pomalšie. V dôsledku toho v praktických aplikáciách môže byť výber špecifického ketónového rozpúšťadla prispôsobený požiadavkám daného výrobného procesu, pokiaľ ide o rýchlosť sušenia a hladiny zvyškového rozpúšťadla.
Prchavosť ketónových rozpúšťadiel priamo ovplyvňuje procesy, ako je sušenie náterov, tvorba filmu atramentu, vytvrdzovanie lepidiel a čistenie povrchov. Rozpúšťadlá s vysokou rýchlosťou odparovania môžu skrátiť časy sušenia a zvýšiť efektivitu výroby; príliš rýchle odparovanie však môže viesť k nerovnomernému vysychaniu, zlému vyrovnaniu alebo vzniku povrchových defektov. Naopak, rozpúšťadlá s nižšou rýchlosťou odparovania umožňujú dlhšiu dobu vyrovnávania, výsledkom čoho je rovnomernejší povrch, hoci to môže tiež predĺžiť dobu schnutia a zvýšiť riziko zvyškového rozpúšťadla. Preto výber vhodného ketónového rozpúšťadla vyžaduje vyváženie rýchlosti odparovania, solventnosti a požiadaviek na kvalitu konečného produktu.
Rýchlosť odparovania ketónových rozpúšťadiel je tiež ovplyvnená faktormi, ako je teplota, prúdenie vzduchu, okolitý tlak a koncentrácia počas používania. Vo všeobecnosti vyššie teploty a zvýšené vetranie urýchľujú odparovanie, ale tiež zvyšujú koncentráciu horľavých pár vo vzduchu a zvyšujú riziko pracovnej expozície. Vzhľadom na to, že väčšina bežných ketónových rozpúšťadiel je vysoko horľavá, je nevyhnutné vyhýbať sa otvorenému ohňu a iným zdrojom vznietenia počas skladovania, prepravy a používania a zároveň zabezpečiť dostatočné vetranie. Pri výrobných procesoch, ktoré si vyžadujú presnú kontrolu nad časom sušenia alebo hladinou zvyškového rozpúšťadla, by mal byť výber rozpúšťadla založený na jeho špecifických fyzikálnych vlastnostiach a skutočných prevádzkových podmienkach.
