Chlórované rozpúšťadlá sa výrazne líšia v zmysle bodu varu, hustoty a rozpustnosti vo vode; v dôsledku toho vyžadujú rôzne prevádzkové teploty, výrobné prostredie a podmienky procesu. Napríklad dichlórmetán má nízky bod varu a vysokú prchavosť, vďaka čomu je vhodný na určité organické extrakčné a obaľovacie procesy. Trichlóretylén a tetrachlóretylén sa kedysi používali na odmasťovanie kovov a priemyselné čistenie, ale ich použitie je v súčasnosti prísne obmedzené z dôvodu súvisiacich zdravotných a environmentálnych rizík. Výber rozpúšťadla by mal byť založený na jeho špecifických fyzikálno-chemických vlastnostiach a požiadavkách zamýšľaného procesu.
Chlórované rozpúšťadlá by sa mali vo všeobecnosti používať v dobre vetranom prostredí s kontrolovanými teplotami a vhodnými ochrannými prostriedkami. Pri procesoch zahŕňajúcich čistenie, extrakciu alebo organickú syntézu patrí medzi kľúčové faktory rýchlosť odparovania rozpúšťadla, integrita tesnenia zariadenia, kompatibilita materiálov a účinnosť systémov zberu výfukových plynov. Pretože výpary niektorých chlórovaných rozpúšťadiel sa môžu hromadiť vo vzduchu, čo predstavuje potenciálne zdravotné riziká pri dlhodobej alebo vysokej koncentrácii, nesmú sa používať v priestoroch bez dostatočného vetrania alebo vhodných ochranných opatrení. Okrem toho by sa rozpúšťadlá mali uchovávať mimo dosahu nekompatibilných chemikálií a prevádzkové teploty musia byť prísne kontrolované, aby sa zabránilo rozkladu spôsobenému nadmerným teplom alebo nevhodnými reakčnými podmienkami.
Výber chlórovaných rozpúšťadiel musí brať do úvahy aj faktory, ako sú výfukové emisie, likvidácia odpadu, riziko kontaminácie pôdy a vody a miestne environmentálne predpisy. Vzhľadom na to, že niektoré chlórované rozpúšťadlá sú vysoko perzistentné v životnom prostredí alebo predstavujú významné zdravotné riziká, musia sa správne regenerovať a zlikvidovať podľa zavedených protokolov; nikdy by sa nemali vypúšťať do kanalizácie alebo prírodného prostredia. V prípadoch, keď sú uskutočniteľné alternatívne procesy, by sa mali hodnotiť možnosti, ako sú čistiace prostriedky na vodnej báze, uhľovodíkové rozpúšťadlá alebo iné produkty s nižším rizikom, na základe účinnosti čistenia, kompatibility materiálov a prevádzkových nákladov. Nakoniec by sa vhodnosť rozpúšťadla pre danú aplikáciu mala určiť na základe karty bezpečnostných údajov produktu (KBÚ), procesných požiadaviek a príslušných predpisov, čím sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi efektívnosťou výroby, bezpečnosťou personálu a ochranou životného prostredia.
