Uhľovodíkové rozpúšťadlá sú primárne zložené z uhľovodíkových zlúčenín – látok pozostávajúcich výlučne z uhlíkových (C) a vodíkových (H) prvkov – typicky odvodených zo separácie, rafinácie a spracovania ropných frakcií. Na základe ich molekulárnej štruktúry a chemických vlastností sú tieto rozpúšťadlá kategorizované do troch hlavných skupín: alifatické uhľovodíky, alicyklické uhľovodíky a aromatické uhľovodíky. Alifatické uhľovodíky zahŕňajú zlúčeniny ako n-hexán, n-heptán a rôzne izoalkány; alicyklické uhľovodíky zahŕňajú látky ako cyklohexán a metylcyklohexán; zatiaľ čo aromatické uhľovodíky zahŕňajú zlúčeniny ako toluén, xylén a etylbenzén. Špecifické zloženie akéhokoľvek daného uhľovodíkového rozpúšťadla sa môže líšiť v závislosti od zdroja suroviny, výrobného procesu a špecifikácií produktu.
Uhľovodíkové rozpúšťadlá vo všeobecnosti nie sú jednoduché, čisté zlúčeniny, ale skôr zmesi uhľovodíkov s rôznymi dĺžkami a štruktúrami uhlíkového reťazca. Napríklad niektoré rozpúšťadlá na báze ropy pozostávajú predovšetkým z ľahkých uhľovodíkov (C5 – C7), zatiaľ čo rozpúšťadlá na báze minerálnych olejov alebo určité rozpúšťadlá s vysokým bodom varu môžu obsahovať uhľovodíkové zložky s deviatimi alebo viacerými atómami uhlíka (C9+). Toto zloženie priamo ovplyvňuje kľúčové vlastnosti, ako je rozsah varu, rýchlosť odparovania, rozpustnosť, bod vzplanutia a chemická stabilita. V dôsledku toho by mal byť výber uhľovodíkového rozpúšťadla založený na technických špecifikáciách produktu, rozsahu destilácie a špecifických aplikačných požiadavkách.
Pretože zloženie uhľovodíkových rozpúšťadiel sa môže meniť, nie je možné určiť presné chemické zloženie len na základe názvu produktu. Niektoré produkty sa skladajú predovšetkým z alifatických uhľovodíkov alebo izoalkánov, zatiaľ čo iné môžu obsahovať určitý podiel aromatických uhľovodíkov. Okrem toho niektoré uhľovodíkové rozpúšťadlá môžu obsahovať stopové množstvá sulfidov alebo iných nečistôt, ktorých hladiny závisia od použitých surovín a použitých rafinačných procesov. V aplikáciách, kde musí byť známe presné chemické zloženie, by sa malo postupovať podľa karty technických údajov produktu, karty bezpečnostných údajov (KBÚ) alebo výsledkov analýzy plynovou chromatografiou.
