Ketónové rozpúšťadlá sú triedou organických rozpúšťadiel charakterizovaných karbonylovou skupinou. Bežné príklady zahŕňajú acetón, metyletylketón (MEK), metylizobutylketón (MIBK) a cyklohexanón. Tieto rozpúšťadlá majú vo všeobecnosti silnú rozpúšťaciu schopnosť, ktorá im umožňuje rozpúšťať širokú škálu živíc, náterov, atramentov a iných organických látok. Pretože sa molekulárne štruktúry rôznych ketónových rozpúšťadiel líšia, vykazujú rozdiely v bodoch varu, rýchlosti vyparovania a charakteristikách rozpustnosti, čo prispieva k ich širokému využitiu v priemyselnej výrobe.
Ďalšou pozoruhodnou vlastnosťou ketónových rozpúšťadiel je ich vysoká prchavosť. Niektoré ketóny s nízkou molekulovou hmotnosťou sa pri izbovej teplote rýchlo vyparujú, čo môže skrátiť čas schnutia náterov alebo lepidiel, a tým zvýšiť efektivitu výroby. Na rozdiel od toho, rozpúšťadlá, ako je cyklohexanón a metylizobutylketón, majú pomalšie rýchlosti odparovania, vďaka čomu sú vhodné pre aplikácie, ktoré vyžadujú špecifické profily sušenia alebo osobitné charakteristiky manipulácie/aplikácie. Okrem toho mnohé ketónové rozpúšťadlá sú vysoko kompatibilné s inými organickými rozpúšťadlami; môžu sa miešať podľa špecifických formulácií na úpravu viskozity, vyrovnávacích vlastností a rýchlosti sušenia systému.
Ketónové rozpúšťadlá však majú tiež určité obmedzenia. Najbežnejšie typy sú vysoko horľavé a ich výpary môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Okrem toho môžu niektoré ketónové rozpúšťadlá spôsobiť napučiavanie alebo zmäkčenie plastov, gumy alebo náterových materiálov. Preto je pri výbere a používaní ketónových rozpúšťadiel nevyhnutné starostlivo vyhodnotiť faktory, ako je rozpúšťacia schopnosť, rýchlosť odparovania, prevádzková teplota, materiálová kompatibilita a bezpečnostné požiadavky. Okrem toho by mali byť v súlade s kartou bezpečnostných údajov (KBÚ) pre konkrétny výrobok zavedené vhodné opatrenia vrátane primeraného vetrania, protipožiarnej prevencie a používania osobných ochranných prostriedkov.
