Ketónové rozpúšťadlá majú určitý stupeň penetračnej kapacity, ktorý je primárne určený faktormi, ako je molekulárna štruktúra rozpúšťadla, polarita, veľkosť molekúl, prchavosť a vlastnosti materiálu, ktorým preniká. V praktických aplikáciách môžu ketóny - ako je acetón alebo metyletylketón (MEK) - zvlhčovať povrchy určitých materiálov a infiltrovať ich mikropóry alebo polymérne štruktúry. V prípade špecifických živíc, povlakov a polymérnych materiálov môžu tieto rozpúšťadlá vyvolať napučiavanie alebo zmäkčenie, čím sa zvyšuje ich schopnosť rozpúšťať vnútorné zložky materiálu. Treba však poznamenať, že penetračný výkon sa líši medzi rôznymi ketónovými rozpúšťadlami; preto hĺbku prieniku nemožno odvodiť len z rozpúšťacej schopnosti rozpúšťadla.
Penetračné pôsobenie ketónových rozpúšťadiel je obzvlášť dôležité v procesoch, ako je úprava náterov, nanášanie lepidla, čistenie povrchov a spracovanie živice. Akonáhle rozpúšťadlo prenikne na povrch materiálu, môže uľahčiť rozpúšťanie živíc alebo iných organických látok, čím sa uľahčí odstránenie nečistôt priľnutých na povrch. V určitých náterových alebo lepiacich systémoch môže kontrolovaná penetrácia rozpúšťadla ovplyvniť aj zmáčavosť povrchu, priľnavosť a proces sušenia. Naopak, ak je rozpúšťadlo nekompatibilné so substrátom, môže to viesť k problémom, ako je praskanie plastov, zvrásnenie náterov, zmäkčenie povrchu alebo zhoršenie vlastností materiálu; následne je potrebné zvoliť vhodné rozpúšťadlo na základe špecifického typu materiálu.
Prenikanie ketónových rozpúšťadiel je vo všeobecnosti ovplyvnené kombináciou faktorov, vrátane teploty, trvania kontaktu, koncentrácie rozpúšťadla a štruktúry materiálu. Zatiaľ čo zvýšenie teploty môže urýchliť molekulárnu difúziu, zvyšuje tiež rýchlosť odparovania rozpúšťadla a predstavuje bezpečnostné riziká. Podobne predĺženie doby kontaktu môže zvýšiť hĺbku, do ktorej rozpúšťadlo preniká materiálom, aj keď to nemusí nevyhnutne viesť k neustálemu zlepšovaniu požadovaného výsledku. Okrem toho väčšina bežných ketónových rozpúšťadiel je vysoko horľavá a niektoré môžu predstavovať zdravotné riziká; preto je počas používania nevyhnutné dostatočné vetranie a ochranné opatrenia. V praxi by sa optimálne prevádzkové podmienky mali určiť s ohľadom na špecifické rozpúšťadlo, povahu substrátu a požiadavky procesu.
